Hmota
Hmota
Hmota (staršie pomenovanie matéria) je atribút substancie a entít prejavujúci sa pokojovou hmotnosťou alebo silovým poľom. Zjednodušene povedané ide o súhrnný názov pre látku a pole. V širšom zmysle hmota zahŕňa aj antihmotu. Hmota tvorí jedinú podstatu vesmíru, ale pritom sa vyskytuje v nekonečne mnohých kvalitatívne rozdielnych formách. V niektorých prípadoch sa pole (a teda ani fotón a pod.) za hmotu nepovažuje. Podľa teórie relativity nie je žiadny rozdiel medzi hmotou a energiou, pretože hmota sa môže zmeniť na energiu a naopak.
Vznik hmoty
Pri veľkom tresku sa uvoľnili veľké množstvá energie a vznikol expandujúci štvorrozmerný časopriestor. Vďaka týmto obrovským množstvám energie vznikli veľké množstvá tesne na seba natlačených elementárnych častíc.
V takzvanej hadrónovej ére medzi 10−32 a 10−4 sekundami po veľkom tresku vznikli prvé stabilné protóny a neutróny. V leptónovej ére (čas potom až po 1 sekundu po veľkom tresku) vznikli prvé stabilné elektróny. Až do tejto éry sa hmota a antihmota navzájom ničili. Napokon zostala hmota.
V nasledujúcich érach žiarenia vznikli izotopy vodíka protium, deutérium a trícium. Milión rokov po veľkom tresku sa začala dnešná éra hmoty. Vodíkové mračná vytvorili galaxie a hviezdy, v ktorých prebiehala fúzia vodík na hélium až po uhlík a železo, čo sú v našom vesmíre najrozšírenejšie chemické prvky.